Deti do troch rokov sú najviac ohrozené alergickými ochoreniami
Všetky štatistiky potvrdzujú, že práve medzi najmenšími deťmi sa vyskytuje najviac atopických ekzémov a alergií. Často ide bohužiaľ o úporné ekzémy a o ťažké alebo viacpočetné alergie. Imunitný systém týchto detí totiž ešte nie je plne rozvinutý a správne „vycvičený“, a tak na nové podnety reaguje prudšie a citlivejšie.
Atopia nie je len ekzém
Atopický ekzém je najčastejším detským kožným ochorením modernej doby. Jeho príčina však nie je len v pokožke, ktorá má z genetických dôvodov oslabenú svoju prirodzenú tukovú bariéru, ale aj v nesprávnej funkcii imunitného systému – v atopii. Atopia je vlastne počiatočným stupňom alergie. Nemusí sa však prejavovať iba v podobe ekzému.
|
Prejavy atopie |
Príznaky |
|
kožné |
atopický ekzém (začína už príliš suchou a citlivou pokožkou), akútna či chronická žihľavka, akútne opuchy |
|
tráviace |
vracanie, hnačky, bolesti brucha až koliky, neprospievanie, nechutenstvo, krv v stolici |
|
dýchacie |
kašeľ, piskoty, dýchavičnosť, nádcha, postihnutie spojiviek, zahlienenie |
|
celkové |
systémová reakcia (anafylaktický šok), chudokrvnosť s nulovou odozvou na obvyklú liečbu (železo atď.) |
Najčastejšie potravinové alergény spôsobujúce problémy u dojčiat a batoliat
Je známe, že zhruba 80 percent atopických a alergických prejavov u najmenších detí je vyvolaných nejakou potravinou. Až na výnimky najčastejšie alergizujú bežné potraviny, ktoré sú základom jedálnička.- alergia na mlieko (bielkoviny kravského mlieka)
- alergia na vajcia
- alergia na sóju
- alergia na múku
Platí to aj u detí, ktoré sú kŕmené výhradne materským mliekom. Väčšina potravinových alergénov sa totiž vie cez telo mamičky dostať do materského mlieka.
Problémy však samozrejme môžu spôsobovať aj iné, nepotravinové alergény, napríklad roztoče.
Časovo náročné hľadanie príčiny
Snaha zistiť, ktoré konkrétne alergény spôsobujú dieťaťu problémy, je úplne logická a oprávnená. Čím skôr tieto alergény budete poznať, tým menej liekov (kortikoidy, imunomodulátory atď.) bude dieťatko potrebovať. Ale nie je to tak ľahké.
Existujú síce imunologické testy, ktoré sa vykonávajú u alergológa, ale tie jednak môžu byť na malom dieťati ťažko vykonateľné, jednak nemusia poskytnúť očakávanú odpoveď. Jednoducho nefungujú vždy spoľahlivo, obzvlášť u malých detí a pri podozrení na potravinovú alergiu.
Pozorovanie a testovacia diéta
Nedoceniteľnú úlohu pri odhaľovaní potravinových alergénov zohráva vlastné pozorovanie vplyvu stravy na zdravotný stav dieťaťa. Niekedy je jedinou možnosťou, ako zistiť, či a ktoré jedlo za alergické prejavy môže. Veľkým pomocníkom v tejto domácej diagnostike je vedenie potravinového denníka alebo tabuľky skonzumovaných potravín, teda podrobných záznamov o tom, kedy a čo dieťa jedlo. U dojčených detí sa eviduje aj strava matky.
Zhoršil sa dieťaťu stav ekzému alebo zažívacie ťažkosti? Môžu nastať dva prípady:
1. Nové príznaky sa objavili alebo tie existujúce zhoršili do niekoľkých hodín po kŕmení
Pokúste sa spomenúť si (alebo sa pozrite do svojho potravinového denníka), aké jedlo dieťa naposledy jedlo – alebo pokiaľ je dojčené, aké jedlo jedla za posledných zhruba 12 hodín mamička. Obsahovalo jedlo nejakú surovinu, ktorú bežne nejete (mamička ani bábätko)? Skúste ju na zhruba dva týždne vypustiť z jedálnička. Pokiaľ príznaky alergie zmiznú, zrejme ste našli potravinu, ktorá dieťatku vadí. Mali ste veľké šťastie, že to šlo tak rýchlo. O svojich zisteniach informujte lekára.
2. Nie je zrejmá žiadna závislosť príznakov na kŕmení
Stále je vysoká pravdepodobnosť, že za zdravotnými problémami dieťaťa je nejaká potravina. Pravdepodobne však ide o potravinu, ktorá sa vyskytuje v množstve jedál a konzumujete ju veľmi často – mlieko, múka, vajcia atď. Často jedinou možnosťou presnej diagnózy býva testovacia diéta, odborne „eliminačno-expozičný test“. Je však časovo náročnejší, pretože môže zabrať aj niekoľko týždňov. Môžete ho však z veľkej časti vykonávať doma. Prebieha tak, že sa upraví buď strava mamičky (pokiaľ je dieťa plne dojčené), alebo dieťaťa (pokiaľ je už odstavené). Zo stravy sa na pár týždňov vylúčia všetky najbežnejšie potravinové alergény a potom sa, ideálne pod dohľadom lekára, opätovne od malých dávok zaraďujú. Všetko sa starostlivo pozoruje a zapisuje.
Potvrdený alergén sa potom zo stravy vylúči dlhodobo a striktne. Organizmus je pri atopii veľmi citlivý, a tak zhoršenie príznakov môže byť spôsobené aj veľmi malým množstvom „zakázaných“ alergénov.
Z potravinovej alergie deti často vyrastú
Po roku či dvoch je možné na malej dávke vyskúšať, či precitlivenosť na nájdené alergény trvá. Je totiž bežné, že s pribúdajúcimi rokmi väčšina detských alergických ochorení ustupuje, aj keď niektoré sa premieňajú na iné – napríklad z detí, ktoré v útlom veku trpeli atopickým ekzémom, sa neskôr môžu stať „klasickí“ alergici trpiaci alergickou nádchou alebo astmou.
Pri dvoch najbežnejších potravinových alergiách v detskom veku – na mlieko a na vajcia – dokonca existuje terapeutická metóda postupného opätovného navykania na alergén nazývaná rebrík. Tá dokáže prejavy alergie u dieťaťa úplne potlačiť. Kompletné informácie k nej nájdete v samostatných článkoch:
