• E-shop
• Portál pre alergikov

• Prihlásenie

• 
• 
• 
• 
• 

Potravinová alergia

Home » Všetko o alergiách » Potravinová alergia

Súčasné údaje naznačujú, že pravá potravinová alergia postihuje 6 – 8 % kojencov, 3 – 5 % malých detí a 2 – 4 % dospelých osôb. Za posledných 20 rokov sa výskyt potravinovej alergie rýchlo zvyšoval. Alergia na orechy, ktorá bola po prvýkrát popísaná začiatkom 80. rokov 20. storočia, je dnes veľmi častá, zatiaľ čo incidencia alergie na kravské mlieko sa podľa všetkého stabilizuje.

So zmenou našich stravovacích návykov sa stretávame s exotickejšími potravinami a následným nárastom výskytu a rozširovaním spektra potravinových alergií. Napríklad od prvého popisu alergie na kiwi v roku 1981 došlo k dvadsaťnásobnému zvýšeniu výskytu tohto druhu alergie.

Potravinová alergia je významnou príčinou anafylaxie. Anafylaktický šok je vystupňovaná celková reakcia organizmu, ktorá ohrozuje život. Môže prísť doslova pár sekúnd po požití určitej potraviny. V Európskej únii je dnes polovica všetkých popísaných prípadov anafylaktických reakcií spôsobená potravinovými alergiami.

Mnoho reakcií na potraviny ale nie je vyvolaných pravou alergickou reakciou, v týchto prípadoch ide o tzv. pseudoalergiu. Príznaky pseudoalergie sú často na nerozoznanie od pravej alergie a tvoria takmer polovicu nežiaducich reakcií na potraviny.

Plná pätina ľudí si myslí, že je na nejakú potravinu alergická. Ale celé množstvo reakcií na potraviny nemá s imunologickou odpoveďou nič spoločného, len ako alergická vyzerá (vyrážky, opuchy, hnačka, zvracanie, nevoľnosť…).

Pseudoalergia

Pseudoalergiu vyvolávajú potraviny, ktoré majú väčší obsah histamínu, lebo histamín uvoľňujú v priebehu chemických reakcií v zažívacom trakte alebo spolupôsobením baktérií.

Cez všeobecné presvedčenie je reakcia na čokoládu, kakao či kávu sprostredkovaná IgE protilátkami veľmi vzácna. Nežiaduci účinok (žihľavky, sčervenanie ekzému, zvýšené svrbenie alebo škriabanie) je totiž častejšie podmienený prítomnosťou práve farmakologicky aktívnych látok, a to aj v prípade kávy a kofeínu. To isté platí o jahodách, kyslých uhorkách, údených rybách a v našich podmienkach aj o citrusoch.

Napríklad mäso tuniaka alebo makrely obsahuje veľké množstvo aminokyseliny histidínu, ktorý sa pri nesprávnom skladovaní premení na histamín a môže vyvolať príznaky podobné alergickým prejavom. To ale neznamená, že ste alergickí na tuniaka alebo makrelu.

Medzi pseudoalergie patria aj reakcie vyvolané potravinovými farbivami a prísadami, zvyčajne ale nie sú sprostredkované IgE (ale neznámymi mechanizmami) a postihujú medzi 0,03 a 0,2 % celkovej populácie (a 2 % atopických jedincov). Medzi prídavné látky radíme farbivá, stabilizátory a konzervačné prísady. Povaha týchto reakcií môže byť dráždivá či toxická, pseudoalergická, výnimočne i alergická.

Pravá potravinová alergia

Toto označenie je určené len pre reakcie imunolgické. Alergická reakcia sa môže prejaviť krátko po požití alebo až s časovým odstupom niekoľko hodín. Príznaky sú veľmi pestré. Častejšie než reakcie zažívacieho systému (bolesti brucha, zvracanie, hnačka) sú reakcie kožné (svrbenie, žihľavka, opuchy, ekzém). Môžu reagovať i dýchacie cesty (nádcha, astma), najdramatickejší priebeh má celková šoková (anafylaktická) reakcia – anafylaxia – viď vyššie.

Ak sa objavia ťažkosti ihneď po požití potraviny, potom podozrenie a diagnóza sú pomerne ľahké. Pokiaľ sa vyskytnú až za niekoľko hodín alebo dokonca dní po jedle, je spojenie s potravinou pomerne ťažké dokázať. Môže sa totiž jednať o celé množstvo iných príčin (ochorenie pečene, žlčníku, pankreasu, vredová choroba, infekčné zápaly čriev, ochorenie krvi).

Pravá potravinová alergia sa rozvíja v dvoch fázach – prvá expozícia alergénnemu potravinovému proteínu vedie ku vzniku primárnej alergickej senzibilizácie. Potom dochádza k tvorbe potravinovo špecifických IgE protilátok s výslednou imunologickou pamäťou.

Prejavy alergickej senzibilizácie sú veľmi regionálne a niektoré potravinové alergény zvyčajne spôsobujú problémy v konkrétnych zemepisných oblastiach. Napríklad podzemnica olejná (arašidy) je prevládajúcim potravinovým alergénom v USA a v Spojenom kráľovstve, vajcia sú hlavným potravinovým alergénom vo Francúzsku, mak v Poľsku a v ázijských krajinách takto panuje sója.

Potravinová alergia u detí

U detí prevláda alergia na kravské mlieko, vajcia, sóju a múku. Bohužiaľ ani plne kojené bábätká nie sú chránené. Pokiaľ matka konzumuje mlieko či mliečne výrobky, materské mlieko obsahuje malé množstvo bielkovín kravského mlieka, ktoré spustí alergickú reakciu. Sú to však prípady výnimočné a platí, že materské mlieko je pre kojenca tou najlepšou výživou. Prvých 6 mesiacov by malo ísť o výlučné kojenie, až potom je vhodné začať s postupným prechodom na ďalšiu stravu.

Deti v tomto prípade trpia nechutenstvom, nedospievajú, majú hnačky a krv v stolici, zvracajú, častejšie ich premáhajú zápaly dýchacích ciest, ekzém a iné príznaky, ktoré ale rovnako tak dobre môžu byť spôsobené inými chorobami (predovšetkým akútnymi a chronickými infekciami). Správna diagnóza nie je preto jednoduchá. Presné vysvetlenie nie je doteraz známe, avšak potešujúce čísla udávajú, že do 3 rokov u 80 % detí alergia na základné potraviny vyhasína.

Potravinová alergia u dospelých

V dospelom veku sa na prvé miesto dostávajú najrôznejšie druhy orechov (v našich podmienkach lieskový, nasledovaný arašidom a vlašským) – 1 – 2 %, ďalej ryby ( vo svete viac treskovité, u nás „biela“ ryba sladkovodná) – 1 %, mäkkýše a kôrovce – 1 %, sója, múka, syry, mak, aditíva.

O alergie na ovocie, zeleninu a korenie viac u orálneho alergického syndrómu – skrížené alergie.

Alergia na kravské mlieko

Nie každá neznášanlivosť mlieka je v skutočnosti alergickou reakciou. U malých detí je častejšia alergická (imunologická) reakcia, ktorá sa môže prejaviť už v prvých mesiacoch života. U dospelých je častejšia tolerancia spôsobená enzýmovou nedostatočnosťou, tzv. laktózovou intoleranciou (neimunologická reakcia, neschopnosť stráviť mlieko).

Kravské mlieko obsahuje bielkoviny s vysokou alergizujúcou schopnosťou značne odolnej voči teplu, preto zostávajú aktívne aj po prevarení mlieka. Dieťa, u ktorého vznikne alergia na kravské mlieko v skorom vekovom období, nemáva ťažkosti celoživotne. Väčšinou sa alergia behom niekoľkých rokov stráca.

Hlavným liečebným opatrením u alergie na kravské mlieko je vylúčenie mlieka zo stravy. Je možné ho nahradiť tzv. bielkovinovými hydrolyzátmi, v ktorých sú mliečne bielkoviny rôznou mierou rozštiepené, podľa toho hovoríme o čiastočných alebo úplných hydrolyzátoch. O vhodnosti toho ktorého prípravku sa poraďte so svojím lekárom.

Kozie, ovčie alebo kobylie mlieko obsahuje viacmenej rovnaké bielkoviny s rovnakou alergizujúcou schopnosťou, preto nie sú v prípade alergie vhodnou náhradou kravského mlieka. Ani sójové mlieko nie je vo väčšine prípadov vhodnou náhradou – deti s vrodenou schopnosťou alergicky reagovať skôr alebo neskôr vyvinú alergiu i na bielkovinu sóje.

Na alergiu na kravské mlieko musíme myslieť vždy, keď sa u dieťaťa po odstavení (alebo pri dokrmovaní) objavia príznaky atopického ekzému.

Vekom sa znášanlivosť na bielkoviny kravského mlieka zvyšuje a deti po 2 – 4 rokoch môžu skôr zakázané mlieko piť.

Alergia na vajcia

Častá je precitlivenosť na vaječný bielok, ktorý sa často druží s alergiou na mlieko, ale môže sa vyskytovať aj samostatne. Pomerne výnimočná alergia na žĺtok ale môže prekvapiť v podobe syndrómu vajce – vták, ktorý vzniká u pacientov precitlivených na vtáčie perie. Perie, vtáčie sérum a žĺtok obsahujú rovnaké alergizujúce bielkoviny. U jedincov precitlivených na vaječný bielok môžu byť príčinou alergickej reakcie i niektoré očkovacie látky, pri príprave ktorých sa používajú kuracie zárodky.

Neznášanlivosť zvieracích bielkovín obvykle ustupuje s vekom. Môžete preto opatrne čas od času skúsiť podať potravinu, ktorá alergiu vyvolávala – ale vždy sa o tom poraďte s lekárom.

Niektoré deti znášajú po prvom roku života vaječný žĺtok.

Alergia na mäkkýše a kôrovce

Aj kraby, raky, garnáti, krevety, ustrice, mušle, srdcovky môžu vyvolať alergickú reakciu. Niekedy ide o izolovanú alergiu na jeden druh, často sa však táto alergia prejavuje skrížene, niekedy aj na pomerne vzdialených príbuzných – napr. naše bytové roztoče. Tak sa môže stať, že človek s alergickou nádchou precitlivený na roztoče zažije prudkú alergickú reakciu už pri prvej konzumácii kôrovca.

Alergia na orechy

Najťažšie bývajú reakcie na orechy a oriešky – lieskové, vlašské, mandle, para, arašidy a kešu. Do tejto skupiny môžeme radiť aj reakcie na rôzne semená a semienka – sezamové, ľanové, slnečnicové. Alergény arašidov sú veľmi agresívne a pribúda vážnych alergických reakcií i úmrtí. Rovnako tak narastá alergia na sezamové semená.

Diagnostika

Úplná a podrobná anamnéza je pre lekárov nevyhnutná pri pátraní po potravinách, ktoré vyžadujú špecifické testovanie. Zo strany pacienta je dôležité zaznamenanie časových súvislostí medzi konzumáciou potravín a vznikom jednotlivých príznakov. Zaznamenať i zdanlivé maličkosti – napríklad súvislosť konzumácie potraviny a fyzickej aktivity, či u žien napr. závislosť na hormonálnych zmenách, t.j. menštruačnom cykle. Ide tak trochu o detektívnu prácu.

Vyšetrovanie na prítomnosť potravinovej alergie sa prevádza pomocou potravinovo špecifických protilátok na bežné a exotické potraviny.

Liečba

 

	Novinky E-mailom:
	Novinky, akcie a špeciálne ponuky priamo na Váš e-mail.