Ako sa z peľu stane alergén
Pre alergikov je dôležité, že peľové čiastočky obsahujú bielkoviny, na ktoré si imunitný systém človeka so sklonom k alergii môže vytvoriť precitlivenosť. Tým sa z neškodných čiastočiek stanú alergény.
Najčastejšia je u nás alergia na peľ tráv (asi 50 % prípadov peľovej alergie), približne po 25 % pripadá na pacientov alergických na peľ drevín a bylín. Mnohí alergici reagujú na viac druhov peľu súčasne (tzv. polyvalentná alergia). Pri peľovej alergii môže v dôsledku podobnosti alergizujúcich bielkovín dochádzať k alergickým reakciám rovnako aj na niektoré potraviny. Viac v článku Skrížené alergie.
Kde sa peľ berie a ktoré rastliny alergikom vadia
Peľ vytvára veľké množstvo rastlín a slúži na ich rozmnožovanie. Sú to vlastne samčie pohlavné bunky a obsahujú akési rastlinné spermie.
Rastliny sa delia na dve základné skupiny podľa toho, akým spôsobom sa ich peľové zrná dostávajú k samičím bunkám – vajíčkam v semenníkoch kvetov:
- vetromoprašné rastliny – produkujú menšie peľové zrná v obrovských množstvách a tie sa roznášajú vetrom, niekedy aj desiatky kilometrov ďaleko
- hmyzomoprašné rastliny – produkujú väčšie a ťažšie zrná prenášané hmyzom
Prečo otravujeme s prírodopisom? Práve peľ vetromoprašných rastlín je rozhodujúcou príčinou peľovej alergie. Prenáša sa na veľké vzdialenosti, a tak ľudia môžu reagovať alergicky aj na peľ rastlín, ktoré v ich blízkosti priamo nerastú.
Peľové čiastočky šírené vzduchom sú veľmi malé – ich priemerná veľkosť je 0,05 mm, voľným okom ich teda sotva uvidíte. Keď ich je ale viac, vidíme ich ako žltý prášok, ktorý sa sype z kvetov, jahniad aj šišiek a usadzuje sa na autách a ďalších plochách.
Náš tip: Peľový alergik nie je odkázaný len na užívanie liekov. Najdôležitejšie rady nájdete v našom článku Ako sa zbaviť alergie na peľ obmedzením kontaktu s peľmi doma aj vonku.
Rastliny tvoria peľové zrná rôznej veľkosti a tvaru. Vďaka tomu je peľová služba schopná peľ nasbieraný v monitorovacích staniciach od seba pod mikroskopom rozoznať a určiť, koľko ktorých druhov peľu sa vo vzduchu vyskytuje.
Naproti tomu peľ hmyzomoprašných rastlín sa do ovzdušia dostáva len v nepatrnom množstve. Kvety týchto rastlín sú zvyčajne veľké, nápadné a voňajú, aby vábili hmyz. Ich peľ môže spôsobiť alergické prejavy len pri bezprostrednom kontakte (zber kvetov, váľanie sa na lúke a pod.).
Väčšina peľových alergikov sa teda nemusí báť tradičných rezaných kvetov ani iných kvetov, ktoré sú navštevované včelami (napr. ovocné stromy, okrasné kríky).
Náš tip: Čo práve kvitne? To sa dočítate v peľovom spravodajstve.
