Peľová alergia („senná nádcha“)

Home » Všetko o alergiách » Peľová alergia („senná nádcha“)

Kýchanie, vodnatá nádcha, upchaný nos, svrbenie a slzenie očí. To všetko sú príznaky peľovej alergie, tzv. polinózy. Sezónna peľová alergia je najrozšírenejšie alergické ochorenie, ktorého výrazne pribúda. V súčasnej dobe postihuje až pätinu populácie. Môže vzniknúť kedykoľvek v priebehu života, najčastejšie sa vyskytuje medzi 15. a 25. rokom, v posledných rokoch je zaznamenaný nástup ťažkostí v stále nižšom veku.

„Senná nádcha“ je zažitý, aj keď tak trochu zavádzajúci názov pre sezónnu alergickú nádchu. Toto ochorenie je spôsobené ani nie na seno, ale na peľové zrnká.

preskočiť na: Odporúčané opatrenia

Alergia

Alergia je chronická zápalová reakcia na slizniciach či na koži, ide o neprimeranú reakciu organizmu na alergény v našom prostredí. Alergiou na pele trpí predovšetkým dýchacie ústrojenstvo.

Peľ

Peľové zrná obsahujú samčie bunky – rastlinné spermie. Pre nás je dôležité, že peľ obsahuje alergizujúce bielkoviny. Peľové zrná sú veľmi malé, ich priemerná veľkosť je 0,05 mm, a preto ich zrakom nevidíme. Každý rastlinný druh má iný tvar peľového zrna, tejto vlastnosti sa využíva pri určovaní peľov v rámci peľovej informačnej služby. Peľové zrná sa dostávajú k samičím bunkám (vajíčka v semenníku kvetu) dvoma spôsobmi: tie najmenšie sa roznášajú vetrom a rastliny (vetroopelivé) ich produkujú v obrovských množstvách, väčšie a ťažšie zrná prenáša hmyz (hmyzoopelivé rastliny).

Peľ vetroopelivých rastlín je rozhodujúcou príčinou sezónnej alergie. Prenáša sa na veľké vzdialenosti, a tak ľudia môžu reagovať alergicky i na peľ rastlín, ktoré v ich blízkosti priamo nerastú.

Peľ hmyzoopelivých rastlín sa do ovzdušia dostáva len v nepatrnom množstve. Kvety týchto rastlín sú zvyčajne veľké, nápadné a voňajú, aby vábili hmyz. Ich peľ môže spôsobiť alergické prejavy len pri bezprostrednom kontakte (zber kvetov, váľanie sa na lúke a pod.)

Najčastejšia je u nás alergia na peľ tráv (asi 50 % prípadov polinózy), približne po 25 % pripadá na pacientov alergických na peľ drevín a bylín. Mnohí pacienti reagujú na viac druhov peľu (tzv. polyvalentné alergie).

Peľová sezóna

Peľovú sezónu môžeme v našich podmienkach rozdeliť na tri obdobia, kedy v každom z nich prevláda iná skupina alergénov. Najčastejšími sprievodcami alergií sú pele drevín, tráv a burín.

  1. Skoré jarné obdobie, kedy sa v ovzduší vyskytuje najmä peľ drevín
  2. Druhá polovica jari až prvá polovica leta s prevahou peľu tráv a obilnín
  3. Obdobie vrcholiaceho leta a skorej jesene, v ktorom je hlavnou alergizujúcou zložkou ovzdušie plné peľu bylín

V období peľovej sezóny peľová informačná služba v týždenných intervaloch vyhodnocuje aktuálnu situáciu. V súčasnosti existuje celoeurópska sieť peľovej informačnej služby (PIS) s centrálnou databázou vo Viedni. Na Slovensku pracuje viac peľových staníc (Bratislava, Banská Bystrica, Žilina, Košice, Trnava, Nitra, Zvolen, Michalovce, Štrbské Pleso). Sledujte peľovú informačnú službu: www.pneumoalergo.sk alebo www.zdravie.sk – peľové správy.

Koncentráciu peľu v ovzduší výrazne ovplyvňuje počasie. Horúce, suché a veterné počasie napomáha šíreniu peľu. Naopak dážď zráža peľ k zemi a znižuje riziko ťažkostí. Neplatí to ale za každých okolností – po niektorých búrkach sa môže množstvo trávových alergénov zvýšiť (búrka spôsobí rozpad peľových zŕn a uvoľnenie menších alergénnych častíc do ovzdušia). V priemere stačí 10 – 20 peľových zŕn v 1 m3, aby sa spustili príznaky.

Výskyt sezónnej peľovej alergie

Príznaky – alergia na peľové zrná môže spôsobiť:

Zápal spojiviek

Peľové zrná sa môžu ľahko dostať do očí, kde reagujú so žírnymi bunkami (MASTOCYTY) v očnej spojovke. Zápal spojovky sa prejavuje svrbením, sčervenaním a slzením očí. Zvýšená tvorba sĺz je snahou oka vymyť dráždivú látku. Slzy s cudzorodými časticami sa zhromažďujú vo vnútornom kútiku oka, ktorý si postihnutí neustále trú v snahe zbaviť sa svrbenia. Tým samozrejme dochádza k ešte väčšiemu dráždeniu oka a k silnejšiemu svrbeniu.

Nádcha

Najdôležitejšou funkciou nosa je filtrovať vzduch, aby boli ochránené pľúca. Svrbenie a kýchanie vzniká účinkom histamínu uvoľneného v tkanivách nosa pri alergickej reakcii na peľ. Podráždenie nosnej sliznice môže okamžite viesť ku kýchaniu, typicky spustenie niekoľkých kýchnutí za sebou. Svrbenie v ústach je dôsledkom zanesenia peľových zŕn z dýchacích ciest cez nosohltan do úst. Často sa objavuje i svrbenie uší, ktorého príčinou nie je peľ z vonkajšieho prostredia, ale nervové prepojenie zadnej steny nosohltanu s uchom. Nosná sliznica normálne produkuje lepkavý hlien, ktorý pomáha udržať nosné dierky v čistote. Pri alergickej reakcii na peľ dochádza ku zvýšenému množstvu nosnej sekrécie – vodnatej tekutiny, ktorá voľne vyteká, takže postihnutý neustále popoťahuje a posmrkáva. Plný upchaný nos je výsledkom opuchu nosnej sliznice po uvoľnení histamínu a leukotriénov z žírnych buniek po interakcii s peľovými zrnami. Úplne upchanie nosa vedie k bolestiam hlavy, poruchám spánku a dýchaniu ústami.

Ekzém

začervenané, svrbivé ložiská kože na lícach, pokožke hlavy, podkolenných a lakťových jamkách

Priedušková astma

hvízdavé dýchanie, pocit dušnosti, kašeľ či nočné a ponámahové dychové ťažkosti

Všetky tieto príznaky môžu byť sprevádzané spánkovými ťažkosťami a pocitom únavy.

Diagnostika

Alergiu na pele zistí lekár – alergológ:

  1. podrobne s Vami preberie výskyt alergických problémov u Vás a v rodine (príznaky, doterajšiu liečbu, Vaše návyky a prostredie, v ktorom žijete)
  2. klinické vyšetrenie doplní spirometrickým vyšetrením, vyšetrením vydychovaného NO ako markeru alergického zápalu, event. doplní ORL vyšetrenie
  3. urobí kožné testy, ktoré pomôžu presnejšie určiť príčinné alergény. Zvyčajne sa robia na vnútornej strane predlaktia, kam sa aplikujú kvapky jednotlivých podozrivých alergénov
  4. vyšetrenie krvi pomocou celkových a špecifických IgE protilátok a ECP proteínu môže tiež poslúžiť k presnejšiemu stanoveniu diagnózy

Liečba

  1. Hlavná zásada – odstránenie alergénu: po stanovení diagnózy a určení príčiny je prvou úlohou vylúčenie alebo obmedzenie kontaktu s alergénom.
  2. Protialergické lieky

    Úľavové lieky:

    • antihistaminiká, ktoré blokujú účinok histamínu (=látka, ktorá sa uvoľňuje z buniek pri alergickej reakci),
    • lieky, ktoré uvoľňujú priedušky zúžené pri astmatických záchvatoch.

    Preventívne lieky s protizápalovým účinkom pôsobia preventívne, liečia alergický zápal:

    • kortikosteroidy – vo forme inhalačnej majú minimálne nežiaduce účinky, pôsobia miestne a i pri dlhodobej liečbe sa vyznačujú vysokým stupňom bezpečnosti
    • antileukotriény, ktoré blokujú účinky leukotriénov (látok, ktoré sa pri alergickej reakcii tvoria a produkujú ich i bunky zápalu)
    • moderné antihistaminiká s imunomodulačným účinkom
  3. Imunoterapia alergénovými vakcínami – formou injekcií či kvapiek je pacientovi podávané postupne sa zvyšujúce množstvo upraveného alergénu. Cieľom je vyvolať stav tolerancie organizmu chorého voči alergénu. Ide o dlhodobú liečbu, ktorej účinnosť je za ideálnych podmienok, medzi ktoré patrí v neposlednej rade spolupráca pacienta, okolo 80 %.

Ako sa brániť – Odporúčané opatrenia

  • obmedziť vychádzky z domu za slnečných a veterných dní (najvhodnejšou časťou dňa pre pohyb mimo domov je skoré ráno, naopak maximum peľov býva v ovzduší okolo obeda),
  • pre vychádzky využiť dážď či doby tesne po daždi, kedy je v ovzduší minimálne množstvo peľu,
  • vyhýbať sa okraju lesa fungujúcemu ako filter, v ktorom sa koncentruje peľ (naopak vo vnútri v lese býva peľu veľmi málo),
  • tráviť čas pri vodných plochách (radšej s piesočnými alebo kamenistými okrajmi, ale nie s trávnatými brehmi),
  • využívať v domácnosti i na pracovisku čističky vzduchu,
  • v miestnosti čo najmenej vetrať alebo okná zabezpečiť špeciálnou protipeľovou sieťou,
  • pri jazde autom nevetrať oknom, ale si zaobstarať vzduchový filter,
  • zamedziť účasti alergických detí na školských brigádach na poli či zberu liečivých rastlín,
  • osprchovať sa, umývať si vlasy pred spaním, aby ste odstránili pele,
  • prezliekať sa mimo obytnú plochu, napr. v predsieni, oblečenie meniť častejšie, použitý odev izolovať,
  • nesušiť bielizeň vonku,
  • dočasne obmedziť dráždeniu očí a dýchacích ciest očnou kozmetikou, čistiacimi prostriedkami, vyhýbať sa pachom, výparom, fajčeniu, prašnému prostrediu,
  • sledovať kedy a kde sa objavujú ťažkosti (dôležité pre stanovenie a upresnenie diagnózy i pre vedenie liečby),
  • pravidelne sledovať informácie o priebehu peľovej sezóny a podľa možností vycestovať v kritickom období do klimaticky výhodnejšieho prostredia (odporúča sa pobyt na horách či pri mori).