Nákupný radca

Pred výberom elektrického inhalátora si musíme ujasniť, na aký účel budeme prístroj prevažne používať:

• Na krátkodobú prevenciu alebo liečbu bežných ochorení dýchacích ciest (nádcha, kašeľ a pod.) sú vhodné všetky inhalátory v našej ponuke.
• Na dlhodobú liečbu astmy a iných vážnejších ochorení je vhodné vyberať dôkladne. Zameriavame sa najmä na veľkosť čiastočiek rozprášeného liečiva (pozrite nižšie) a taktiež na funkcie, ktoré pomáhajú dostať čo najviac liečiva do dýchacích ciest bez zbytočného plytvania.

Rozprašovací výkon inhalátora

Základným parametrom, ktorý by mal zaujímať všetkých používateľov, je rýchlosť, akou dokáže inhalátor premieňať liečebný roztok na dýchateľnú hmlovinu. Udáva sa obvykle v mililitroch za minútu. Čím vyššia je táto hodnota, tým rýchlejšie dopraví inhalátor liečebnú tekutinu do dýchacích ciest používateľa a tým menej času bude potrebného na jedno liečebné sedenie.

Veľkosť čiastočiek

Všeobecne platí, že do najmenších zákutí dýchacích ciest preniknú skôr menšie čiastočky hmloviny. To je dôležité najmä pre liečbu astmy a iných prieduškových ochorení. Všetky ultrazvukové a kompresorové inhalátory v našom sortimente sú schopné produkovať dostatok častíc menších než 5 mikrometrov, a sú teda vhodné na liečbu prieduškovej astmy. Väčšie častice (okolo 10 μm) zase dobre ošetrujú nos, nosohltan a široké časti dolných ciest dýchacích.

Kvapôčky vytvorené v jednom okamihu inhalátorom majú rôznu veľkosť. Výrobcovia obvykle uvádzajú konkrétnu dosiahnuteľnú veľkosť častíc, a to buď ako minimálnu možnú hodnotu (napr. „< 5 μm“), alebo ako rozmedzie hodnôt (napr. „1 až 10 μm“).

Často sa taktiež objavuje údaj o strednej veľkosti častíc, ktorý je možné chápať ako akúsi najbežnejšiu (prevládajúcu) veľkosť vytváraných kvapôčok. Na niektorých prístrojoch môže byť tento údaj označený anglickou skratkou MMAD (mass median aerodynamic diameter). Udáva sa zároveň v mikrometroch. Z liečebného hľadiska je ideálna stredná veľkosť častíc 1 – 6 μm.

Užitočné funkcie navyše

• Prispôsobenie prístroja dychovému tempu pacienta. Niektoré modely inhalátorov umožňujú nastaviť prerušovanú tvorbu hmloviny tak, aby hmlovina vznikala iba počas nádychu používateľa. Prístroj tak po správnom nastavení vlastne „dýcha“ rovnakým tempom ako jeho používateľ. Táto funkcia výrazne zefektívňuje liečbu a maximalizuje využitie liečivého roztoku. Výhodné najmä pre astmatikov.
• Regulácia prietoku vzduchu. Veľa prístrojov umožňuje používateľovi nastaviť si vyhovujúci tlak vychádzajúceho vzduchu s hmlovinou.

Technológie – ultrazvuk, kompresor, para

To, aký princíp inhalátor používa na tvorbu hmloviny, nie je až na výnimky z hľadiska zdravotného účinku prístroja zásadné. Rozdiely, ktoré medzi jednotlivými technológiami sú, sa týkajú skôr bežných používateľských vlastností (spotreba elektriny, hlučnosť a pod.):

• Ultrazvukové inhalátory. Ultrazvukový vysokofrekvenčný oscilátor rozbíja liečebnú tekutinu na mikroskopické kvapky, tzv. hmlovinu. Prúdenie vzduchu zaisťuje malý ventilátor. Najmodernejšie technológie. V hmlovine obvykle vysoký podiel malých častíc. Veľmi tichý chod a veľmi nízka spotreba elektriny. Môžu mať problém s rozprašovaním hustejších liečivých roztokov.
• Kompresorové (dýzové) inhalátory. Kompresor vytvára prúd vzduchu, ktorý rozprašuje liečebnú tekutinu prechádzajúcu dýzou a ženie ju von z prístroja. Sú hlučnejšie než ostatné typy a obvykle majú vyšší príkon než ostatné dva typy. V hmlovine obvykle vysoký podiel väčších častíc. Sú však schopné spracovávať aj hustejšie druhy liečiv. Mávajú väčší rozprašovací výkon.
• Parné inhalátory. Najstaršie, najjednoduchšie a najlacnejšie technológie. Obsahujú vykurovacie teliesko, z ktorého sa po ponorení do vody uvoľňuje teplá para. Veľmi obmedzené možnosti inhalácie liečiv a minerálnych vôd! Plní skôr funkciu „tvárovej sauny“ schopnej čistiť a hydratovať pleť. Vyššia spotreba elektrickej energie než ultrazvukové typy, niekedy aj vyššia než kompresorové.