Čo nás čaká pri návšteve alergológa

Home » Všetko o alergiách » Čo nás čaká pri návšteve alergológa

Viac než tretina populácie našej republiky je nositeľom génov pre alergiu. Z toho u štvrtiny ľudí sa v priebehu života alergické ochorenie prejaví. Trendom posledných rokov je posun nástupu alergických ochorení do stále mladšieho vekového obdobia. Avšak ani seniori nie sú pred alergiou ušetrení.

Nepoznaná a neliečená alergia sa môže prejaviť nielen chronickými trvalými zmenami na orgánoch, ale i život ohrozujúcim, náhle vzniknutým ťažkým šokovým stavom. Je preto veľmi dôležité, aby boli alergici, prípadne i ľudia, ktorí patria do rizikovej skupiny, alergologicky vyšetrení.

K zámeru vykonať alergologické vyšetrenie vedú určité zdravotné ťažkosti. Patrí medzi ne napr. krátkodobá, v atakoch prichádzajúca vodnatá nádcha sprevádzaná kýchaním, svrbením slizníc, dlhodobo trvajúca vodnatá nádcha, často spojená s pocitom „upchaného“ nosa, slzenie, svrbenie očí, ich začervenanie, opuchy očných viečok, stavy dráždivého kašľa, dýchavičnosti, pískanie v pľúcach počuteľné pri dýchaní už na diaľku, opuchy pier, jazyka, hrtanu, žihľavka na koži, začervenanie kože, bolesti brucha, hnačky, nezvyčajná reakcia po uštipnutí hmyzom či po aplikácii lieku…

K lekárovi alergológovi posiela na vyšetrenie najčastejšie praktický lekár, lekár ORL, očný lekár, kožný lekár. Za týmto účelom vypisuje odporúčanie. Termín vyšetrenia na alergológii je plánovaný. Sú však situácie, kedy sa prvé alergologické vyšetrenie vykoná bez predchádzajúceho objednania a bez odporúčania. Jedná sa o akútne stavy ako napr. alergická reakcia po bodnutí hmyzom, vznik opuchov. Odporúčanie na alergologické vyšetrenie má samozrejme veľký význam. Je určitou zárukou indikovanosti (odôvodnenosti) tohto odborného vyšetrenia, a tým i ochranou skutočne alergických jedincov, na ktoré by potom pri dnešnej frekvencii alergických ochorení nezostával čas.

Prvá návšteva u alergológa je veľmi dôležitá a trvá dlhšiu dobu. Obnáša podrobný súhrn informácií strán ochorenia (anamnéza), objektívne vyšetrenie, kožné testy, zhodnotenie testov, diagnostický záver s prípadným odporúčaním doplňujúcich vyšetrení, informácie ohľadom preventívnych opatrení a liečby. Už pri prvom kontakte sa vytvára dôležitý vzťah medzi lekárom a pacientom. Vyšetrenie by malo prebiehať v pokojnej atmosfére, dôležitá je obojstranná zrozumiteľná komunikácia medzi lekárom a vyšetrovaným.

Anamnéza

Lekára zaujímajú: rodinné údaje ohľadom ochorení, zvlášť výskyt alergií v rodine, celkový zdravotný stav vyšetrovaného – doposiaľ prekonané ochorenia, užívané lieky, podrobný popis príznakov a okolností, za ktorých vznikajú – kedy a kde, výživové návyky, prostredie, v ktorom žije a pracuje, kontakt so zvieratami, zvyky, záľuby, zlozvyky – fajčenie a pod.

Anamnéza je obzvlášť u alergologického vyšetrenia veľmi dôležitá. Nesmie sa samozrejme zabudnúť na výsledky laboratórnych vyšetrení, ktoré si so sebou vyšetrovaný prinesie spolu s odporúčaním od praktického lekára.

Fyzikálne vyšetrenie

Fyzikálne vyšetrenie sa v zásade nelíši od bežného vyšetrenia pediatrom alebo internistom. Alergológ venuje obzvlášť pozornosť stavu kože, očných spojiviek a viečok, nosnej sliznice a posluchovému pľúcnemu nálezu.

Kožné prick testy

Na základe anamnézy je možné potom pristúpiť k cielene vykonaným kožným testom. Kožné testy sa vykonávajú väčšinou na koži predlaktia. Nanášajú sa kvapky čistého alergénového roztoku známej koncentrácie. Bežne sa robí bodový test nazývaný prick test. Sterilnou lancetou sa urobí krúživým pohybom jemný vpich do kože, do ktorej potom prenikne testovaný alergén. Reakcia sa odčítava za 15 minút. Meria sa veľkosť začervenania a pupienku. Pozitívna odpoveď sa počíta už od pupienku s priemerom 3 mm.

Pre vykonanie kožného testu nie sú žiadne vekové obmedzenia. Jednoduchosť testu a nebolestivosť dovoľuje vykonanie testov i na kojencoch.

Pred vykonaním testu je nutné na jeden týždeň prerušiť podávanie liekov, ktoré by mohli výsledok ovplyvniť. Ide hlavne o skupinu antihistaminík. Test je jednoduchý a nebolestivý. Skôr sa vykonávali intradermálne a skarifikačné testy, avšak sú menej presné a bolestivé.

Krvné odbery

Kožné testy poskytujú rýchlo prvé informácie strán alergie vyšetrovaného. Sú základným vyšetrením. Doplňujúcim vyšetrením je vyšetrenie špecifických alergických protilátok z krvného odberu. Toto vyšetrenie je finančne veľmi nákladné, je nevyhnutné využívať ho účelne – to je napr. vtedy, keď kožné testy nehovoria o príčine alergie, prípadne ich nemôžeme vôbec vykonať.

Spirometria

Vyšetrenie funkcie pľúc je neoddeliteľnou súčasťou diagnostiky astmy. Spirometriu je možné vykonávať u dospelých i u spolupracu­júcich detí, približne od veku 4 – 5 rokov.

Toto vyšetrenie je možné doplniť tzv. „bronchodilatačným testom“ na zhodnotenie reverzibility event. zistenej poruchy.

Pokiaľ sú parametre krivky v medziach normy, čo je u ľahších foriem astmy v pokojnom období obvyklé, indikuje lekár na potvrdenie diagnózy bronchokonstrikčné testy pomocou látok, ktoré u pacientov s astmou vedú k podráždeniu a zúženiu priedušiek.

Ďalšou možnosťou je provokácia nepriamo pôsobiacim stimulantom, napr. telesnou záťažou (beh, jazda na bicykli).

Analýza vydychovaného vzduchu

Vo vydychovanom vzduchu u astmatikov s aktívnym zápalom v sliznici je možné detekovať zvýšenú koncentráciu NO. Meranie FeNO je pomerne ľahko vykonávateľné, i keď vyžaduje určitý stupeň spolupráce pacienta. Je možné vykonať i u detí od 4 – 5 rokov.

Liečba

Optimálna liečba je založená na dôkladnom vyšetrení. Schematicky sa delí na 3 základné postupy:

  1. preventívne opatrenie – odstránenie alergénu

    Po „vypátraní“ alergénu, to znamená zistení príčiny alergických prejavov, je nutné vylúčiť alebo aspoň obmedziť kontakt s alergénom. Je to úloha mnohokrát nesplniteľná (odstrániť z prostredia psíka), inokedy nemožná (peľová alergia).

  2. protialergické lieky

    Lieky sa dajú rozdeliť na úľavové a na preventívne – protizápalové.

    Úľavové lieky
    antihistaminiká, ktoré blokujú účinok histamínu (= látka, ktorá sa uvoľňuje z buniek pri alergickej reakcii),
    lieky, ktoré uvoľňujú priedušky zúžené pri astmatických záchvatoch.
    Preventívne lieky s protizápalovým účinkom pôsobia preventívne, liečia alergický zápal
    kortikosteroidy – vo forme inhalačnej majú minimálne nežiaduce účinky, pôsobia miestne a aj pri dlhodobej liečbe sa vyznačujú vysokým stupňom bezpečnosti
    antileukotriény – blokujú účinky leukotriénov (látok, ktoré sa pri alergickej reakcii tvoria a produkujú ich aj bunky zápalu)
    moderné antihistaminiká s imunomodulačným účinkom

    Liekov je veľké množstvo. Výber pre jednotlivých pacientov je individuálny a zásadne ich určuje lekár, najlepšie špecialista. Ich podávanie môže byť i dlhodobé, záleží na charaktere ochorenia. Úskalím dlhodobej liečby môže byť prerušenie liečby pacientom, ktorý na sebe už nepozoruje ťažkosti, a preto sa sám rozhodne liečbu nevhodne ukončiť. V tomto prípade je vidieť, ako je dôležitý dobrý vzťah medzi lekárom a pacientom, založený na dobrej komunikácii. Pacient by mal svojmu ochoreniu rozumieť, mal by vedieť, prečo ktoré lieky užíva. Mnohokrát je potrebné celú radu otázok prebrať opakovane. Pre liečbu je veľmi prospešná i fyzioterapia, hlavne u astmatikov, ktorí mnohokrát nepoznajú techniku správneho dýchania. Vhodný býva aj pobyt v prímorských a vysokohorských oblastiach, osvedčili sa aj jaskyne.

  3. imunoterapia alergénovými vakcínami

    Cieľom je znížiť precitlivenosť pacienta na príčinný alergén, znížiť či potlačiť tvorbu alergických protilátok. U nás je podávanie týchto vakcín u dospelých formou injekčnou, u detí do 15 rokov je možné využiť i formu kvapkovú. Liečba trvá minimálne 3 roky. Väčšinou prebieha celoročne. Injekcie aplikuje zásadne lekár alergológ. Najlepších výsledkov sa dosahuje pri vakcíne peľovej, roztočovej a hmyzej. Je to v súčasnosti jediná dostupná metóda, ktorá môže ovplyvniť podstatu alergie a alergického ochorenia.

Veľký vplyv na priebeh alergických ťažkostí má i životný štýl. Stresové situácie, psychická nepohoda, zmätok v rebríčku životných hodnôt…môžu významným spôsobom negatívne ovplyvniť priebeh tohto ochorenia. Plne uzdraviť alergika súčasná medicína nedokáže. Avšak pri úzkej spolupráci lekára a pacienta založenej na obojstrannej dôvere je možné docieliť veľa.