Tehotenstvo a alergia

Home » Všetko o alergiách » Tehotenstvo a alergia

V poslednej dobe sa venuje veľká pozornosť imunitným pochodom v tehotenstve a ich možnému vplyvu na vznik alergie.

Tento záujem isto súvisí s nárastom alergických ochorení v populácii. Asi 40 % populácie má objektívne zistiteľnú vrodenú – genetickú dispozíciu k alergickému ochoreniu. Sú teda doživotnými nositeľmi génov pre alergie a majú už vytvorené alergické protilátky, sú takzvane senzibilizovaní. Títo jedinci sú odborne nazývaní atopici. 25 % z nich má teda prejavy tejto senzibilizácie navonok – tzn. alergie. Neznášajú kontakt s rastlinami, zvieratami, hmyzom, jedlom, rôznymi látkami, skrátka súčasťami nášho bežného života, ktoré ostatní ľudia tolerujú bez problémov.

Alergická matka je z hľadiska vzniku alergie 50 % rizikom pre svoje dieťa, senzibilizuje svoj plod cez placentárnu bariéru, otec je nositeľom 30 – 40 % rizika. Ak trpia obaja rodičia tým istým typom alergie, zvyšuje sa riziko pre ich dieťa na 70 %. Ale i celkom zdravým rodičom bez atopicko – alergickej záťaže sa môže až v 15 % narodiť dieťa, u ktorého prepukne v priebehu života alergické ochorenie.

Vlastná génová výbava zodpovedá za klinickú manifestáciu alergie asi len z dvoch tretín. Preto sú tak závažné ďalšie vplyvy, ktorých zdrojom je mikroprostredie a makroprostredie človeka.

Fajčenie

K preukázaným zdraviu ohrozujúcim univerzálnym rizikám patrí fajčenie a fajčiarstvo. Jednoznačne to platí vo vzťahu k astme i alergii už prenatálne, ale i následne vo všetkých vekových skupinách. Tehotná žena nemá fajčiť. Je dokázaný negatívny vplyv fajčenia či už aktívneho alebo pasívneho na rozvoj alergického ochorenia dieťaťa. Zákaz fajčenia platí v priebehu tehotenstva, kojenia, ale i neskôr nielen pre matku, ale i pre otca dieťaťa, pre rodinu, spolupracovníkov… a to absolútne, teda i pre rodiny bez rizika alergie. Fajčenie ženy v tehotenstve preukázateľne zvyšuje už v prvých dvoch rokoch veku dieťaťa riziko vzniku astmy.

Pasívne fajčenie je závažné rovnako alebo dokonca viac. Vedľajší prúd dymu vychádzajúceho z konca horiacej cigarety obsahuje trojnásobné množstvo častíc v porovnaní s hlavným prúdom vdychovaným pri fajčení a obsahuje tiež 2,5 násobné množstvo oxidu uhoľného. U alergika stimuluje fajčenie tvorbu alergických protilátok, u astmatika zvyšuje bronchiálnu reaktivitu a zvyšuje aktivitu zápalu dýchacích ciest. Pritom v 43 % rodín, v ktorých žije niekto s alergiou, je tiež najmenej jeden fajčiar.

Prostredie interiérov

Súčasnosť je charakterizovaná presunom ľudí do mestských aglomerácií a predlžovaním doby, ktorú deti i dospelí trávia v interiérovom prostredí. Domáce, bytové a pracovné interiérové prostredie sa stáva často zdrojom domáceho/bytového vzduchu.

Tepelne – vlhkostná mikroklíma významne ovplyvňuje kvalitu prostredia a môže zvyšovať alebo znižovať vplyv alergénov i rizikových škodlivín, ktoré v interiéroch sú, vznikajú alebo do nich prenikajú. Teplotnej pohode zodpovedá teplota 21 – 22 °C a relatívna vlhkosť 35 – 50 %.

K preventívnym opatreniam v bytovom prostredí tehotnej ženy patrí upravenie vlhkosti a teploty, časté vetranie s cieľom znížiť množstvo roztočov, znížiť kontakt tehotnej s domácim prachom a domácim zvieraťom. U peľových alergičiek brániť vstupu peľových zŕn do bytových priestorov napr. protipeľovými sieťami v oknách.

Preventívne opatrenie proti hlavným alergénom v našich interiéroch u alergicky rizikových jedincov sa stále považuje za podstatné pre výrazné zníženie počtu ochorení súvisiacich s alergiou. Je ale potrebné zmieniť sa i o tom, že sa objavilo mnoho dôkazov o negatívnom vplyve stúpajúcej úrovne hygieny na vznik alergií.

Preventívne protialergické opatrenia majú začínať ešte pred narodením dieťaťa. Týka sa to predovšetkým rodín, kde sa alergia už vyskytla a je možné počítať so zvýšeným rizikom vzniku alergie u narodeného dieťaťa. Zvlášť veľké riziko vzniká vtedy, keď tehotná žena je sama alergická.

Ovzdušie

Urbanizácia, industrializácia a rozmach automobilizmu sa veľmi podstatne podieľajú na kvalite životného prostredia a ovzdušia, ktorú často priamo určujú. Exhalácia motorových vozidiel, chemické škodliviny produkované priemyslom, chemizácia poľnohospodárskej výroby a potravinárskeho priemyslu tvorí reťazec vplyvov pôsobiacich na prírodu i na človeka. Situáciu zhoršujú klimatické zmeny, stavy inverzie a smog. Významný je i ozón, ktorý vzniká fotochemickou reakciou z oxidov dusíka a síry a z uhľovodíkov tvorených pri spaľovaní palív automobilov. Všetky tieto látky pôsobia veľmi dráždivo na sliznicu nosa, priedušiek, vedľajších dutín nosných. Slizničné povrchy sú poleptané, slizničná ochranná výstelka sa odlupuje a otvára sa cesta pre vniknutie bakteriálnej a vírusovej infekcie, ale tiež pre alergény.

Diétne opatrenie

Diéty s odstránením potravinových alergénov (kravské mlieko, vajcia, ryby, orechy) u tehotných žien, kojacich matiek a novorodencov neznížili výskyt alergie a astmy po narodení a navyše môžu diétne manipulácie u tehotných a kojacich žien nepriaznivo ovplyvniť stav výživy matky a plodu a u novorodencov ich fyziologický vývoj. Význam probiotík v prevencii astmy je nejasný. Použitie eliminačných diét u matiek a novorodencov nie je v súčasnosti odporúčané, s výnimkou vyradených potravín, na ktoré tiež mala tehotná alergickú reakciu.

Okrem vplyvu prostredia ako takého je nesmierne dôležitý časový faktor, ktorý určuje, v akom období vývoja plodu k vystaveniu sa alergénom prostredia dôjde. Jedná sa o druhý trimester tehotenstva, presnejšie obdobie medzi 17. – 21. týždňom tehotenstva. Pri kontakte s alergénom pred týmto termínom nedôjde k senzibilizácii pre nedostatočnú vyzretosť imunitného systému plodu. Expozícia alergénom v treťom trimestri už nemá vplyv na vznik alergických reakcií. So zvýšeným rizikom vzniku alergie je spojená expozícia vysokou koncentráciou alergénu v prvých mesiacoch života dieťaťa. Tieto informácie je možné využiť v súvislosti s termínom počatia dieťaťa.

V rodinách bez preukázateľného rizika alergie sú špecializované opatrenia v dobe tehotenstva nevýznamné. Pre tehotnú a kojacu matku bez rizika alergie nie je napr. nutná úprava vnútorného prostredia, rovnako ako sa jej netýka vyradenie akýchkoľvek potravín z jedálnička.

Tehotenstvo a liečba alergického ochorenia

Priedušková astma je najčastejším vážnym ochorením v tehotenstve a postihuje teraz 8,4 % tehotných žien. Priebeh astmy behom tehotenstva je u každej ženy nepredvídateľný, môže sa zhoršiť, zlepšiť alebo zostať bez zmeny. U 2/3 žien sa priťaženie astmy v priebehu tehotenstva mení v zmysle zhoršenia alebo zlepšenia.

Cieľom liečby je zaistiť optimálnu liečebnú kontrolu nad astmou, pri nedostatočnej kontrole nad astmou v tehotenstve je zvýšené riziko rozvoja hypoxie matky a s ním spojené riziko zníženia placentárneho prietoku s obmedzením prísunu živín plodu.

Bez obmedzenia je možné podávať predovšetkým inhalačné (vdychované) kortikosteroidy a určité inhalačné lieky na uľavenie. Taktiež určité antihistaminiká (cetirizín, loratadín, levocetirizín) je možné podávať v jednotlivých obdobiach tehotenstva bez obmedzenia. Systémové (tabletové, injekčné) kortikosteroidy sa odporúčajú podávať len u ťažkých astmatičiek v prípade ohrozenia ich života a života dieťaťa. Aj tu platí, že liečbu tehotnej pacientky riadi alergológ.

Alergia a prvé mesiace života dieťaťa

Dedičnosť

K alergii je človek predisponovaný dedične. Dedičná nie je pritom sama alergia, ale zvýšená citlivosť (deti nemusia byť nutne alergické na rovnaké podnety ako ich rodičia).

Riziko vzniku alergie:
15 % pokiaľ rodičia nie sú alergici,
40 % pokiaľ je alergikom jeden z rodičov,
60 % pokiaľ sú obaja rodičia alergici,
75 % pokiaľ sú alergici obaja rodičia a jeden ďalší príbuzný.

Vonkajšie znečistenie (smog, výfukové plyny…), vnútorné znečistenie (aerosoly, nátery, baktérie…), fajčenie (aktívne, pasívne), nedostatočné vetranie – to všetko zvyšuje riziko vzniku alergie.

Priebeh atopie

Kojenci s atopiou trpia najskôr potravinovými alergiami (vajcia, kravské mlieko, pšenica…), ktoré sa v prvých dvoch rokoch života dieťaťa prejavujú atopickým ekzémom.

V ranom detstve sa objavujú alergie dýchacieho ústrojenstva, ktoré sú zapríčinené inhalačnými alergénmi (peľ, roztoče…). V ďalšej fáze, okolo 10. až 15. roku, sa ku komplikáciám pridáva alergická nádcha.

V nasledujúcich rokoch existuje u pacienta trpiaceho alergickou nádchou silné riziko vzniku astmy. 85 % astmatických ochorení u dieťaťa je zavinené alergiou. Citlivosť na jeden alergén veľmi ľahko vyvolá citlivosť na ďalšie alergény (polysensibili­zácia). Preto sa zo „sennej“ nádchy často vyvinie i alergická nádcha spôsobená roztočmi.

Kojenie

Význam materského mlieka pre výživu kojenca a pre jeho obranu pred infekčnými vplyvmi je všeobecne známy. Na ochranný účinok materského mlieka proti rozvoju sklonu k alergickým reakciám – atopii a astme sú názory nejednotné, zvlášť pokiaľ sa jedná o kojace atopické matky.

V najnovších odporúčaniach týkajúcich sa prevencie alergie u rizikových jedincov je kojenie zahrnuté. Rizikový jedinec má podľa európskeho stanoviska dvoch z blízkych príbuzných chorých akýmkoľvek alergickým ochorením (matka, otec, súrodenec, prarodičia).

Kojiť sa odporúča aspoň 6 mesiacov. Je to prospešné ako pre prevenciu pred alergiou (zvlášť pre ekzém), tak i zo všeobecného hľadiska kojeneckej výživy. Pripúšťa sa i kojenie kratšie – 4 mesiace, lebo má mať prevencii pred alergiou zrovnateľné výsledky. Tu je dobré povedať, existujú i štúdie, ktoré paradoxne poukazujú na riziko vyššieho výskytu astmy u plne kojených detí. Špeciálna diéta matky nie je odporúčaná ani v priebehu tehotenstva, ani kojenia s výnimkou vyradených potravín, na ktoré už mala matka alergickú reakciu. Pokiaľ i naďalej matka chce držať hypoalergénnu diétu, mala by byť dôsledná. Zachovanie existencie i malých dávok alergénov zmysel diéty popiera. Je však ale potreba povedať, že účinok i prísne hypoalergénnej diéty matky nie je vedecky dokázaný.

Rizikové deti čiastočne kojené či nekojené vôbec by mali dostať výlučne mlieka hydrolyzované. V žiadnom prípade však nesmie byť mlieko hydrolyzované uprednostňované pred kojením. U detí bez záťaže alergie hydrolyzované mlieka nemajú pre prevenciu význam.

Pre prevenciu pred alergiou u rizikových detí nie je v žiadnom prípade odporúčaná sója, kozie a iné živočíšne mlieka.

Príkrmy

V prvom roku života dieťaťa je úprava výživy veľmi významná. Neskôr už význam diéty oslabuje a je dosť individuálny.

Nemliečna (doplnková, pevná) strava sa odporúča dávať rizikovým deťom až od ukončeného 6. mesiaca veku. Pokiaľ je to nevyhnutné, je možné pripustiť nízkoalergénnu stravu už po 4. mesiaci veku (ryžové pyré, jablčné pyré). Prvé príkrmy by mali byť jednozložkové, každá zmena v jedálničku by mala byť prevádzaná pomaly.

K príprave príkrmu sa vyberajú len nealergizujúce potraviny. Hypoalergénnu výživu striktne dodržujeme až do 1 roku, hlavne u detí s výskytom atopickej dermatitídy či s vyšším rizikom vzniku alergie.

Medzi potraviny, ktoré je nutné behom tejto doby vynechať, patria:

Po 12. mesiaci prechádzame pomaly k bežnej strave batoliat, ale vynechávame potraviny, ktoré vyvolávajú alergické reakcie najčastejšie (kakao, čokoládu, orechy, mandle, mak, ryby, citrusy, kiwi, paradajky, papriky, plesňové syry). Stravu nekoreníme a vynechávame aj príliš kyslé a pikantné potraviny (horčicu, nakladanú zeleninu), pretože zvyšujú svrbenie kože.

Vajcia povoľujeme len v pečive a prílohe, nikdy ako samostatný pokrm. Z mliečnych výrobkov prednostne odporúčame konzumáciu tvrdých syrov a kvasených mliečnych výrobkov v stúpajúcich dávkach. U väčšieho dieťaťa postupujeme už celkom individuálne a povoľujeme všetky potraviny, ktoré ekzém priamo nezhoršujú. Orechy a produkty mora nie sú odporúčané do 3 – 4 rokov života dieťaťa.

V poslednej dobe sa objavujú informácie o priaznivom efekte probiotík a prebiotík v kojeneckej strave, hlavne v súvislosti s prevenciou vzniku atopického ekzému.

Kojenie a protialergické lieky

Pri kojení predstavujú riziko lieky, ktoré prechádzajú do materského mlieka. Všetky lieky, ktoré užije matka, prestupujú do materského mlieka, a to v množstve menšom alebo rovnom 2 % dávky. Expozície lieku môžu byť minimalizované kojením dieťaťa až za 4 hodiny po perorálnom užití lieku. Podľa Americkej pediatrickej akadémie a pracovnej skupiny WHO pre lieky a kojenie sú všetky lieky, užívané pre liečbu astmy, pri kojení bezpečné.

Diagnostika alergie u detí

Ako náhle sa objavia príznaky alergie (sťažené dýchanie, záchvaty, kýchanie, pocit upchaného nosa, dlhotrvajúca vodnatá nádcha, svrbenie a pálenie očí…), lekárovi presne vysvetlite, kde a za akých okolností sa príznaky alergie dostavujú (pri kontakte s domácim zvieraťom, pri prechádzkach v prírode, pri kontakte s prachom…). Pediater môže odporučiť návštevu špecialistu alergológa. Včasné stanovenie diagnózy a riešenie problémov zvyšujú šance na vyliečenie.

Podrobné alergologické vyšetrenia je možné urobiť už vo veľmi skorom veku. Pre zistenie alergie u detí sú najčastejšie používané kožné testy. Dôležitým kritériom diagnózy alergie je určenie celkových a pre daný alergén špecifických imunoglobulínov E (IgE). Deti sú bežne vyšetrované od 1. roku života. Nesmieme ale zabudnúť, že kvalitná anamnéza (zber informácií ohľadom problémov pacienta) tvorí základ celej diagnostiky.