Na jeseň sa deťom zhoršuje astma

Home » Zaujímavé články » Na jeseň sa deťom zhoršuje astma

02. 12. 2010

So sychravými jesennými dňami nastalo vhodné obdobie na šírenie vírusových a bakteriálnych infekcií. Práve pre astmatikov je typické, že sa u nich takéto infekcie vyskytujú častejšie a môžu zhoršiť priebeh ich astmy.

Vírusové infekcie sú najčastejším a najzávažnejším spúšťačom astmy u detí a najčastejšou príčinou zhoršenia astmatického stavu u dospelých. V slovenskej populácii máme 3 % dospelých a až 6 % (65-tisíc) detských astmatikov.

Práve deti patria do rizikovej skupiny pacientov, preto im treba venovať zvýšenú pozornosť. Podľa epidemiologických štúdií sa astma u detí začína najčastejšie v priebehu prvých piatich rokov života, a to v 50 – 80 %. Toto chronické zápalové ochorenie však neobchádza ani celkom malé bábätká – prvé príznaky sa objavujú v 15 – 20 % prípadov už pred prvým rokom života.

Na astmu treba rozhodne myslieť vtedy, ak dieťa mladšie ako 5 rokov často sucho a dráždivo kašle a napriek opakovanej liečbe antibiotikami sa kašeľ ustavične vracia. Suchý, dráždivý kašeľ môže byť dokonca jediným príznakom astmy! Okrem záchvatov kašľa však medzi najčastejšie príznaky patria dýchavičnosť a piskoty. Ťažkosti sa najčastejšie objavujú v noci a nadránom, môžu sa však vyskytovať kedykoľvek. Objavujú sa neočakávane, obyčajne však po kontakte s rôznymi spúšťačmi – medzi najčastejšie patria prechladnutia a vírusové ochorenia.

Nekomplikované soplíky áno, závažné vírusové ochorenia nie

Prečo vlastne vírusy zhoršujú stav pacienta s astmou? „Väčšina detí má alergický pôvod astmy, ich imunita nemá dostatočné obranné schopnosti na zvládnutie vírusových ochorení. Je dokázané, že závažné vírusové ochorenia priebeh astmy zhoršujú. Naopak, častejšie vírusové infekcie s ľahkým priebehom môžu dieťa pred vznikom astmy ochrániť,“ hovorí imunoalergologička z Bratislavy MUDr. Zuzana Abaffyová.

Zástancovia tzv. hygienickej teórie totiž tvrdia, že včasný kontakt s rôznymi patogénmi podporuje dozrievanie imunitného systému a chráni pred alergiou a vznikom astmy. Aj preto napríklad trpia astmou menej často deti z väčších rodín, resp. mladší súrodenci, ktorí odmalička prekonávajú rôzne nekomplikované soplíky. Prirodzenému prekonávaniu takýchto infektov bez antibiotík pomáha aj to, ak sú deti dlhodobo dojčené.

Naopak, podľa iných odborníkov je zvýšená pravdepodobnosť rozvoja astmy po konkrétnych respiračných infekciách. Hovorí sa o víruse RSV, ktorý je z hľadiska rozvoja astmy najškodlivejší zo všetkých vírusov a každoročne spôsobuje epidémie ochorení dýchacích ciest na celom svete. V oblastiach s miernym podnebím tieto epidémie trvajú 3 až 5 mesiacov a vrcholia uprostred zimy.

„Zhoršenie astmy ďalej spôsobujú rinovírusy, vírusy chrípky, parachrípky, koronavírusy a iné. Na pôvodne vírusovú infekciu, ktorá oslabí celkovú aj miestnu imunitu, často nasadne bakteriálna infekcia, ktorá ochorenie komplikuje. U starších detí a dospelých sú to aj špecifické bakteriálne infekcie spôsobené chlamýdiami a mykoplazmami, ktoré môžu naštartovať alebo zhoršiť hyperreaktivitu dýchacích ciest,“ dodáva MUDr. Abaffyová.

Správne liečený astmatik sa vyrovná zdravým rovesníkom

Syn Eleny Prochácovej, 7-ročný Daniel, prekonal nedávno svoj prvý a hneď závažný astmatický záchvat. „Dosiaľ nemal astmu diagnostikovanú, len trpel častými laryngitídami (akútny zápal hrtana spôsobený vírusovou, niekedy aj bakteriálnou infekciou). Keďže ja som bola v detstve ťažká astmatička, vedela som, že má na astmu nábeh. No až teraz na návšteve u mojej sestry v Anglicku mu začalo pískať na prieduškách a rodinná lekárka zistila, že dýcha len na 8 percent. Ihneď mu dali dýchaciu masku, volali záchranku, dostal akútnu dávku steroidov, úľavovú liečbu.“

S pomocou dnešných moderných liekov je možné udržať astmu pod kontrolou až u 80 % detí. Kontrolná liečba je dostupná vo viacerých formách – inhalátory, tablety, žuvacie tablety či granulát, pričom niektoré z nich neobsahujú ani obávané kortikosteroidy. Niektoré lieky môžu užívať dokonca už 6-mesačné dojčatá. „Keď som ja bola malá, liečili mi len záchvaty,“ spomína Elena. „Je úžasné, že dnes jestvujú lieky, ktoré dokážu astmu držať pod kontrolou.“

Ak je však astmatik v jesenných a zimných mesiacoch častejšie chorý a máva záchvaty astmy, potrebuje pomoc imunológa, ktorý má aj farmakologické možnosti na posilnenie pacientovej imunity, samozrejme, s ohľadom na klinický stav, typy infekcií spôsobujúce ťažkosti a výsledky laboratórnych vyšetrení.

Faktory astmy u detí

Výskyt astmy v rodine: Riziko vzniku astmy stúpa v závislosti od výskytu alergií v rodine. Vysokým rizikovým faktorom pri vzniku bronchiálnej astmy u detí je aj atopický ekzém, kde riziko rastie o viac ako 40 %.

Životné prostredie a životný štýl: Okrem zhoršenej kvality životného prostredia má negatívne dôsledky aj čoraz častejšie používanie klimatizácie a pasívne i aktívne fajčenie, ktorému sú deti vystavené. Riziko astmy zvyšujú domáce i vonkajšie alergény, paradoxne na nárast počtu alergických ochorení vplýva aj vyššia čistota domácností.

Priveľa antibiotík: Nevhodné je aj nadmerné užívanie antibiotík. Antibiotiká vyhubia nielen baktérie v pľúcach, ale aj v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z veľmi dôležitých faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie. Čím skôr začne dieťa užívať antibiotiká a čím častejšie ich počas prvého roka života užíva, tým má väčšiu šancu, že sa u neho neskôr rozvinie astma. To je záver veľkej štúdie na viac ako 12-tisíc deťoch na University of British Columbia vo Vancouveri.

Jeseň: Pre deti je obzvlášť rizikovým obdobím na vzplanutie astmy jeseň po návrate do školského kolektívu. Je to obdobie zvýšeného výskytu prechladnutí a vírusových infekcií. V triede s 30 žiakmi sa nájde aspoň jeden astmatik a viac ako päť detí má inú formu alergie.

Autor: Biba Biela Zdroj: www.pravda.sk