Alergických reakcií na slnko pribúda

Home » Zaujímavé články » Alergických reakcií na slnko pribúda

04. 08. 2011

Neprimeraných reakcií pokožky na slnko v podobe svrbiacich pupencov, pľuzgierov či červených opuchnutých máp stále pribúda. Dôvodom je aj to, že sa inak blahodarnému slnečnému žiareniu čoraz častejšie vystavujeme nárazovo. Fotodermatózy, ľudovo nazývané aj „alergia na slnko“, sa vyskytujú približne u 20 % populácie a vyvoláva ich buď UV žiarenie samotné, alebo jeho kombinácia s látkami, ktoré organizmus senzibilizujú.

Znamienko môže znamenať aj rakovinu

Ľudia precitlivení na slnečné žiarenie by sa slnku mali vystavovať postupne, nikdy nie v poludňajších hodinách, chrániť sa vhodným oblečením a používať kvalitnú opaľovaciu kozmetiku z lekárne proti UVA aj UVB žiareniu.

Nie všetky nepríjemné kožné reakcie na slnko patria do kategórie alergií. Vieme, že alergia je vlastne neprimeraná reakcia nášho imunitného systému. Pri tzv. fototoxických reakciách sa imunologické mechanizmy organizmu neuplatňujú. Fototoxické reakcie vznikajú takmer ihneď po slnení a kožný výsev sa na neoslnené miesta nešíri. Spôsobuje ich kombinácia UV žiarenia a chemických látok v rastlinách, liekoch, parfumoch či potravinách. Dochádza k ich vzájomnému spolupôsobeniu. Na rozdiel od fotoalergickej reakcie, ktorá nie je natoľko závislá od dávky UV žiarenia, tu zohráva intenzita slnečných lúčov a množstvo fototoxickej látky veľkú úlohu.

Medzi látky, vinou ktorých sa telo stane precitliveným na UV žiarenie, patria zo skupiny liekov napríklad tetracyklínové antibiotiká, sulfónamidy, ďalej lieky na diabetes, antireumatiká, odvodňujúce lieky, upokojujúce tabletky alebo cytostatiká. Preto si po predpísaní nových liečiv treba vždy v príbalovom letáku prečítať, či sa ich užívanie zlučuje s opaľovaním. Z potravín je rizikový zeler, petržlen, citrus, figy či umelé sladidlá.

Z látok pôsobiacich zvonka môžu pokožku v spojení so slnkom podráždiť kozmetické prípravky s obsahom bergamotového, levanduľového či citrusového oleja, ale aj rastliny. Napríklad boľševník či obyčajná tráva. Tá obsahuje tzv. furokumaríny, ktoré v kombinácii so slnečnými lúčmi môžu na pokožke zanechať rôzne bizarné odtlačky. Za prof. MUDr. Máriou Šimaljakovou, prednostkou Kožnej kliniky vo Fakultnej nemocnici v Bratislave, prišiel svojho času do ambulancie pacient doslova s „čiarkovaným zápalom kože“. Počas slnečného dňa totiž kosil trávu a na spotené telo sa mu prilepili úlomky stebiel.

Jestvujú aj ochorenia, ktoré sa neznášajú so slnkom. Patrí sem napr. porfýria alebo lupus. Opatrní by mali byť aj psoriatici, ak používajú prípravky s obsahom dechtu.

Za fotoalergické reakcie môže imunita

Pri fotoalergických reakciách sa uplatňuje imunitný systém, majú teda alergickú podstatu. Látky – či už vlastné, alebo prijaté – ktoré vyvolávajú alergickú reakciu na koži, sa nazývajú fotoalergény. Pre fotoalergickú reakciu je typické to, že pripomína ekzém, ktorý sa „vyhodí“ až po určitom čase od opaľovania a v prípade slnečnej žihľavky sa šíri aj na neožiarené miesta.

Fotodermatózy sa delia na:
- fotoalergické – majú alergickú podstatu
- fototoxické – na vine nie je imunitný systém

Najčastejšie sa vyskytuje tzv. polyformná svetelná erupcia, ktorú ľudovo nazývame aj slnečný ekzém. Obyčajne postihuje mladé ženy na jar alebo po prvom prudšom opaľovaní, napr. na dovolenke pri mori. Svrbivé začervenanie, krupička, pľuzgieriky sa objavia až po niekoľkých hodinách, dokonca až dňoch strávených na slnku. Pre slnečný ekzém je typické to, že časom sa koža akoby „otuží“ a neskôr sa prejavy zmierňujú, resp. v to leto sa už nevrátia.

Dramatickejšie prebieha slnečná žihľavka. Vzniká už po niekoľkých minútach slnenia výsevom svrbiacich žihľavkových pupienkov aj na neoslnených miestach kože. Môžu splývať do väčších ložísk a opúchať. V ťažších prípadoch výsev sprevádzajú aj celkové príznaky, napr. bolesti hlavy, nevoľnosť, pokles tlaku, kolaps. V ľahších prípadoch odznie do dvoch hodín.

Tzv. akné Malorka zas vyvolá UV žiarenie v kombinácii s určitými zložkami opaľovacích prípravkov. Dochádza k podráždeniu a zapáleniu mazovej žľazy. Najčastejšie sa vyskytuje pri používaní mastných olejových prípravkov.

Preventívne správanie a zmierňovanie príznakov

Ľudia precitlivení na slnečné žiarenie by sa slnku mali vystavovať postupne, nikdy nie v poludňajších hodinách, chrániť sa vhodným oblečením a používať kvalitnú opaľovaciu kozmetiku z lekárne proti UVA aj UVB žiareniu (tá, ktorá spĺňa prísne definované kritériá ochrany pred UVA žiarením, by mala mať okrem vyznačeného ochranného slnečného faktora SPF na obale aj UVA v krúžku). Zo spektra UV žiarenia je totiž práve UVA žiarenie zodpovedné za fotoalergické a fototoxické reakcie organizmu. Najlepšie sú prípravky zo skupiny veľmi vysokej ochrany SPF 50 +. Jestvujú aj špeciálne ochranné prípravky určené slnečným alergikom.

Pomáha užívanie protialergických liekov (antihistaminík), ktorých 7-tabletové balenia sú voľnopredajné. Má význam užívať ich aj preventívne – už pred dovolenkou a potenciálnym výsevom vyrážok. Miestne možno použiť gély s obsahom protialergickej látky (zo skupiny liečiv), kalciovú masť alebo produkty s upokojujúcim aloe vera či protizápalovým panthenolom. Niektoré krajiny majú svoje vlastné prípravky (napr. v Turecku Stilex gél obsahuje okrem protialergickej látky aj znecitlivujúci lidokaín na zamedzenie pocitu svrbenia).

Niektorí odborníci radia užívať betakarotén, iní to popierajú. V každom prípade tento antioxidant nepoškodí, v prípade slnečnej alergie však nikto klinickými štúdiami nedokázal jeho účinok. Podobne je to aj s potravinovými doplnkami ako zinok, kalcium či selén. V závažnejších prípadoch majú protisvrbivý a protizápalový účinok kortikosteroidné mastičky, sú však na lekársky predpis. Podobne je to aj s krémami bez steroidov určenými predovšetkým na atopický ekzém (tzv. miestne imunomodulátory). Opaľovanie v soláriu nemá význam, stav alergika môže len zhoršiť. Namiesto toho dermatovenero­lógovia, ako napr. MUDr. Andrea Hradiská, odporúčajú tzv. fotochemoterapiu. Je to otuženie kože metódou PUVA, ktoré spočíva v kombinácii prípravku zvyšujúceho citlivosť na svetlo (psoralénu) s následným ožiarením UVA lúčmi. Možno ho absolvovať u dobrého kožného lekára, má však význam robiť to na jar.

Zdroj: www.zdravie.pravda.sk Autor: Bianka Stuppacherová