Senná nádcha u najmenších detí

Home » Zaujímavé články » Senná nádcha u najmenších detí

25. 07. 2011

Výskyt alergických ochorení sa u detí z roka na rok zvyšuje. Na vzniku alergie sa podieľa viacero faktorov, z ktorých majú najväčší vplyv dedičné vlohy, ale aj životné prostredie a predčasné vystavenie sa alergénom alebo látkam, ktoré zvyšujú účinok antigénov, ako pasívne fajčenie, znečistené ovzdušie a pod.

Zvlášť v dojčenskom veku sa výrazne uplatňuje aj vplyv výživy, či dochádza k potravinovým alergiám, napr. na bielkovinu kravského mlieka, alebo kožné prejavy vo forme ekzémov či žihľavky. V neskoršom veku výskyt týchto alergických prejavov klesá a objavuje sa senná nádcha či astma.

Nádcha, ktorá si „netyká“ so senom

Senná nádcha je najrozšírenejšie alergické ochorenie, ktorým sú najviac postihnuté deti a mladí ľudia.

Medzi najčastejšie symptómy sezónnej sennej nádchy patria záchvaty kýchania, vodnatý sekrét z nosa, upchaný nos, svrbenie, sčervenanie a slzenie očí (zápal spojiviek), svrbenie v ústach a hrdle, uší a môžu sa vyskytnú i príznaky astmy.

Najproblematic­kejším zo všetkých príznakov sennej nádchy je však stále upchaný nos, čo môže spôsobovať aj bolesti hlavy, poruchy spánku a sťažené dýchanie. Postihnutý je nútený dýchať ústami, pričom mu vysychá ústna dutina. Vznik tohto alergického ochorenia ovplyvňujú viaceré faktory, ale najdôležitejšie sú dve príčiny – genetická (dedičná) predispozícia a faktory prostredia (životný štýl, fajčenie, výživa apod.). Zvlášť ohrozené sú deti alergických rodičov, s ohľadom na dedičnosť. Prepuknutie alergie môže naštartovať aj kombinácia dedičnosti s ochorením dýchacích ciest, škodlivými látkami (pasívne fajčenie), ako aj jednostrannou výživou. Významnú kapitolu medzi alergiami tvoria tzv. peľové alergie, ktorých sezóna trvá od marca do septembra a sú najčastejšie sa vyskytujúcimi alergiami. V jarnom období prevládajú z alergénov pele drevín, v lete pele travín a na jeseň vysokých bylinných burín. Peľové alergie sa môžu prejaviť zápalom spojiviek so silným svrbením, ťažkosťami dýchacieho systému – nádcha, pískanie pri výdychu, kašeľ, ďalej tráviacimi ťažkosťami, únavou, nepokojom, precitlivenosťou , fyzickou a psychickou ochabnutosťou, sezónnou podráždenosťou­ kože.

Prevencia a liečba spočívajú vo vylúčení pobytu v prostredí, ktoré obsahujú alergény, tzn. obmedzenie pobytu v prírode, ale aj vylúčenie potravín s obsahom peľových zŕn a v kritickom období by dieťa nemalo chodiť do školy v prírode a malo by byť oslobodené od hodín telocviku.

Ohrozené deti

U dieťaťa treba už od malička pomýšľať na možnú alergiu a snažiť sa prispôsobiť podmienky vývoja malého drobčeka tak, aby bolo riziko rozvoja alergie najmenšie. Veľká časť predpokladov na alergiu je založená na genetike, a potom s vrodenou náchylnosťou toho veľa neurobíme. V takom prípade sú dôležité zásady prevencie voči alergiám a ich prejavom.
Pri ich dodržiavaní môžu mamičky výrazne prispieť k udržaniu či zlepšeniu zdravia dieťaťa. Sezónnou alergickou nádchou najčastejšie trpia pacienti vo veku od 5 do 20 rokov. Najmenej je frekventovaná u detí do päť rokov, ale s pribúdajúcim vekom jej výskyt prudko stúpa a maximálne hodnoty dosahuje v období dospievania. Deti narodené pred vypuknutím peľovej sezóny, teda na jar, trpia alergiami častejšie. U dojčiat býva prvým príznakom alergie atopický ekzém.

Malé deti z neho zvyčajne vyrastú počas prvých dvoch – troch rokov života, ale nemusí to byť pravidlom. Dôležité je však pozerať sa na atopický ekzém ako na prvý príznak sklonu k respiračným alergiám. Keď ekzém ustúpi, môže sa začať obdobie chronickej nádchy či kašľa. Kvalitná diagnostika a zisťovanie príčinného alergénu sa robí už u niekoľkomesačných dojčiat. Senná nádcha sa však bez potrebnej starostlivosti môže stať nebezpečnou. Počet látok vyvolávajúcich alergiu sa môže rokmi zvyšovať, a potom sa môže nádcha, inak trvajúca pár týždňov v roku, zmeniť na celoročnú. Stále podráždená sliznica nosy je málo odolná voči infekciám, čo môže spôsobiť chronické bolesti hlavy, zápaly nosohltana a celkové oslabenie imunitného systému. Pri sennej nádche sa môže alergia rokmi rozšíriť aj na dolné dýchacie cesty, čo môže viesť k vzniku astmy.

Ochrana už v tehotenstve

Existujú opatrenia, s ktorými môžu budúce mamičky začať už v tehotenstve a znížiť tak riziko alergie. Deti fajčiarok neskôr častejšie trpia na astmu, ako deti matiek – nefajčiarok.

Okrem toho, pasívne fajčenie môže znížiť správny rast pľúc dieťaťa, čo vedie k infekciám dýchacích ciest, zápalom stredného ucha a v najhoršom prípade aj k úmrtiu dieťaťa. Negatívny vplyv tabakového dymu bol preukázaný najmä u detí do šesť rokov. Dojčenie dieťaťa sa odporúča aj keď je mamička alergikom, pretože alergénne látky matky neprenikajú do materského mlieka.

Naopak, materské mlieko obsahuj obranné látky, ktoré dojčatá chránia predovšetkým pred alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Dojčenie tiež pomáha rozvoju detského imunitného systému a znižuje riziko infekcie.

Zdroj: www.najmama.sk Autor: Gabriela