Alergia na chlad nie je výmysel lekárov

Home » Zaujímavé články » Alergia na chlad nie je výmysel lekárov

01. 02. 2011

Máte zo zimy vyrážky? Alergia na chlad nie je výmyslom lekárov. Mrazivé počasie môže nielenže vyvolať astmatický záchvat, ale aj svrbivé pupence na koži. Problém sa dá riešiť liekmi, ale najlepšie bude trpezlivo a postupne svoju telesnú schránku otužovať.

Ľudia poznajú najmä peľovú a potravinovú alergiu. Počet alergikov stále stúpa, odhaduje sa, že alergickými ochoreniami u nás trpí približne 40 percent populácie a ustavične sa vynárajú nové, málo známe druhy alergií. Medzi ne patrí aj alergia na chlad, ktorej presný vyvolávajúci mechanizmus nie je celkom jasný, predpokladá sa však, že ide tiež o „nadmernú iniciatívu“ zo strany imunitného systému tela, podobnú ako pri klasickej alergii vyvolanej alergénom. Podľa odborníkov ide o tzv. pseudoalergiu, ktorá je odpoveďou na fyzikálny podnet, nie alergén.

Mráz ako spúšťač záchvatu astmy

„Najčastejšími prejavmi chladovej alergie sú svrbenie a zmenený vzhľad kože,“ tvrdí prof. MUDr. Peter Pružinec, CSc., vedúci Katedry klinickej imunológie a alergiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity, v Bedekri zdravia. „Precitlivenosť na chlad sa obyčajne prejavuje žihľavkou a opuchom hlbokej vrstvy kože, povrch kože však môže byť nezmenený, môže vyzerať normálne. Chladová žihľavka nemusí súvisieť so žiadnou inou alergickou predispozíciou. V extrémnych chladových podmienkach sa u niekoho môže objaviť kŕčovité stiahnutie hladkých svalov priedušiek, čím sa zúži ich priechodnosť.“

Tak dochádza k dýchavičnosti až astmatickému záchvatu. Chlad môže okrem iného zhoršovať chronickú prieduškovú astmu a tiež tzv. vazomotorickú nádchu. Tú nespôsobujú vírusy ani peľové alergény, ale vonkajšie podnety ako chladný vzduch, prudké svetlo, dráždivé pachy, námaha a podobne.

Marianna Jalovcová z Bratislavy je peľovou alergičkou aj astmatičkou, ktorá po celý rok pravidelne užíva tzv. preventívnu protizápalovú liečbu v prášku, ktorý sa inhaluje. Napriek liečbe sa niekedy v zime, mimo peľovej sezóny, nevyhne astmatickému záchvatu, ktorého jednoznačným spúšťačom je chlad. „Naposledy som si musela sprej na rozťahovanie priedušiek vstreknúť počas bežkovania,“ spomína. „Zimných športov sa nechcem vzdať. Pôvodne som mala s kamarátom ambíciu otužovať sa aj vo vode neďalekého jazera, ale po jednej takej dýchavici ma to prešlo.“ Alergici na chlad by si mali dávať pozor na plávanie v studenej vode, pretože im hrozí náhly pokles krvného tlaku.

Kontaktný test aj vyšetrenie z krvi

„Alergia na chlad? Veď to je prirodzená súčasť nášho života, je to možné? Aj to často počujeme v našej ambulancii,“ tvrdí MUDr. Katarína Bergendiová z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave. „Ale je všeobecne známe, že pri vzniku a rozvoji alergií zohrávajú veľký význam okrem iného aj náhle zmeny teploty prostredia.“ Podľa nej môžeme alergiu na chlad, ktorá je schopná vyvolať nádchu, zápal očných spojiviek, dráždivý kašeľ až svrbivé vyrážky, aspoň čiastočne ovplyvniť postupným otužovaním. Pri ňom sa na slizniciach vytvoria obranné mechanizmy, ktoré zmierňujú alebo regulujú nežiaduce prejavy.

„Otužovanie môžeme prirovnať k určitému druhu hyposenzibilizácie, pričom sa zároveň zvyšuje celková kondícia organizmu,“ tvrdí odborníčka. Vieme, že hyposenzibilizácia nazývaná aj imunoterapia je vlastne jedinou špecifickou liečbou príčiny alergie a jej cieľom je znížiť precitlivenosť pacienta na alergén. „Pacienti často otužovanie považujú za veľmi zložitý a časovo náročný proces, pritom sa mu môžeme venovať denne bez toho, aby sme si to nejako zvlášť uvedomovali.“ Na potláčanie nepríjemných prejavov chladovej alergie sa užívajú aj protialergické lieky nazývané antihistaminiká.

Chladová alergia, najmä taká, ktorá má prejavy na koži, sa dá diagnostikovať v ambulancii tzv. kontaktným testom, keď sa pacientovi na zápästie z vnútornej strany prilepia skúmavky naplnené ľadom. Dá sa však potvrdiť aj z krvi vyšetrením na kryoglobulíny, chladové protilátky. Ich chorobne zvýšená hladina môže byť dokonca príznakom aj iných ochorení, napr. Raynaudovho syndrómu či lupusu.

„Uvedomme si, že dnešným spôsobom života si pre organizmus vytvárame akúsi neprirodzenú mikroklímu, kde máme stabilnú teplotu, vlhkosť, svetlo,“ podotýka prof. MUDr. Anton Gúth, prednosta Kliniky balneológie a rehabilitačnej medicíny na bratislavských Kramároch a spoluautor knihy Voda a chlad. „Kedysi ľudia väčšinu času trávili vonku, dnes je to v uzavretých priestoroch. Naše obranné mechanizmy zleniveli, pretože ich nevyužívame, a telo to, čo nepotrebuje, jednoducho odstaví. Homo sapiens však má svoje prirodzené obranné mechanizmy, veď si ich vybudoval za veky vekov, keď musel žiť v ríši ľadu bez ohrevných telies či zdrojov.“

Zdroj: http://zdravie.pravda.sk/